Alza.cz
Ťažko jedným slovom opísať zameranie špionážnej RPG hry pre konzumný trh. Temný James Bond bez saka, šľapiek ale zato s presvedčením v srdci?! Možno, každopádne zameranie projektu Alpha Protocol, ktorý sa nedávno ukázal po dlhom a strasti plnom vývoji konečne na trhu, je jasné - priniesť niečo originálne a svieže do stagnujúceho akčného pojatia každej druhej TPS hry. Ešte než sa hra dostala do mojej mechaniky, jej reklama pod hlavičkou SEGA hlásala veľké veci a evolučné prvky, možnosť ísť si niekoľkými cestami ako agent tajnej organizácie a popri tom, zažiť zamotaný príbeh plný zvratov a užiť si smerovanie učenia progresu rôznych aspektov, vášho hlavného charakteru. Znelo to na prvý pohľad viac ako dobre, avšak realita často býva iná a hlavne spoločnosť Obsidian, išla sama proti sebe s vyhláseniami tvorcov, ktoré nelichotivo hodnotili zásahy z Japonskej strany produkcie do výroby a vraj, im často dávali až príliš diktátorské rady a návody ako nato. Všetko vyvrcholilo rozhovorom s jedným z popredných dizajnérov, ktorý doslova povedal: hra Alpha Protocol mala byť radšej zrušená a nikdy sa nedostať na herný trh. Po takomto niečom je už naozaj na vážkach plánovať kúpu značky za plnú cenu, avšak nie každý má internet a môže si dané veci overiť či potvrdiť. Práve preto, vás náš server aktuálne víta u recenzie na žáner Jekyll & Hyde pre AP. Oplatí sa hľadať v tejto hre aj niečo pozitívne a do akej miery, má agresia tvorcov dopad na výsledný produkt?! Tak nato si dáme stručnú odpoveď v nasledujúcich riadkoch článku, príjemnú zábavu vám prajem.
Michael Thornton, hlavná postava hry je už na prvý pocit človek viac ako podivný, ak si odmyslím fakt - že jeho výzor ako keby vystrihli z GAY magazínu tak minimálne hnací motor v hlave, ktorým sa od začiatku hry definuje dejová linka je o jednej veľkej neznámej. Pracuje pre tajnú organizáciu, ktorej utajenie je natoľko vysoké, že o ňom nemá šajnu ani sám pán veľký prezident Barack Obama. Jeho zamestnávateľ, či agentúra ak chcete - je primárne nasadzovaná do nebezpečných, krehkých a predovšetkým vysoko rizikových misií. Jedného krásneho dňa, je však Michael donútený zradiť svojho chlebodarcu a vrhnúť tieň nielen na vlastné svedomie ale predovšetkým, na veci mimo kontroly všetkého čomu veril. Stáva sa z neho pešiak, manipulátor ktorý cestuje po celom svete za účelom vyšetrovania, sabotáží ale predovšetkým akcie ktorá je sprevádzaná podružnými prvkami progresu. Aj keď ide od začiatku vždy o akciu a každé video z hry, ktoré ste videli to len potvrdzuje, opak je pravdou. Pod touto prikrývkou strieľania, krytia a hádzania granátov je našťastie pre hru aj RPG svet, ktorý jej v konečnom dôsledku zachraňuje akú takú povesť pred definitívnym potopením na dno kvality. Načrtnutie príbehu je od počiatku hrania pomerne smerovaný do klišé, avšak čím hlbšie si budete všímať detailov, tony textov a dokumentov - tým viac je možné, že vám dejová linka bude pripomínať niektorý zo zástupov špionážnych filmov. Ale zase je to závislé od vkusu hráča, samozrejme. Spracovanie dialógov je hodne podobné sérii Mass Effect, keďže pri sledovaní textu, máte určitý časový údaj do ktorého musíte zvoliť jednu z niekoľkých možností odpovede. Originálne na tomto však je to, že na výber vám nebude ponúknutá odlišná textová forma ale len druh prejavu: sarkazmus, agresia, posmech či profesionalita. Akú formu zvolíte či akou cestou sa uberiete, tak týmto smerom sa bude profilovať váš charakter. Narozdiel do spoločnosti BioWare, sa teda Obsidian vybral viac do presu v čase a originálnym emočným vzťahom. Podstatou ale ostáva to, že som počas hrania nedokázal odhadnúť do akej miery je tento aspekt v hre riadený aj ďalšími mechanizmami, ktoré by menili hlavný dej či niečo podružné okolo toho. Akokoľvek je to teda zaujímavé, časom vám ani táto vec nebude prevažovať na miskách zábavy, ktorú tlačia k zemi ďalšie nepodarené rozhodnutia tvorcov.
Čím viac averzie ku spolu diskutujúcemu, tým viac zamknutých predmetov?! Toto by vás mohlo napadnúť ako prvé, avšak z rozhovorov často nič nepramení ani dokonca nejaký podstatný dokument či predmet. Avšak ani toto neplatí za každej situácie, keďže niektoré NPC postavy sú naprogramované na prvotné urážky, a až následne mazanie medu okolo pusy. Čím viac, sa budete snažiť získať si dôveru na druhej strane, tak by sa do vášho statusu malo priradiť viac bonus bodov, ale ako som už povedal: nie vždy to platí a často teda nie. Čo však razantne mení dejovú linku, na rozdiel od systému rečnenia o ničom, sú zástupy rozhodnutí o smrti či udelení života, aka Cézar v koloseu. Tento mechanizmus je pomerne zavedený aj v iných hrách a preto, by som vám výšku tejto zábavnosti nemusel nejako špeciálne približovať, stačí ako poviem: percentá na znovu hrateľnost rastú smerom hore.
Skill strom, či možnosti vývoja vášho charakteru, sú vecou na ktorej musel Obsidian prebdieť nejednu noc. Na rovinu, toto môžem označiť za najväčšie pozitívum hry u ktorého sa nielen zabavíte ale do určitej miery, poznáte aj odozvu taktiky na papieri a priamo v reálnej hre. Čím viac zbierania peňazí, otvárania trezorov, de-aktivácie alarmu či nájdenie tajných spisov, tým viac exp bodov a následné dosiahnutie nového vyššieho levelu. Po ňom vám je umožnené, si do statusu vždy postupne priradiť nový bod k skill stromu, ktorý je viac ako košatý. Aby toho nebolo málo, tak pozbierané financie je možné vrážať do nákupu zbraní a ich prídavkov. Samopaly, ručné kolty, míny, elektrické výboje - jednoducho všetko čo vás napadne je možné si naložiť do inventáru a následne (zase za prachy), nakupovať na ich progres: ďalekohľad, laser, silnejšiu muníciu a tak ďalej a tak podobne. Aby som sa ešte okrajovo vrátil k samotnému stromu zručností. Či už budete charakter tlačiť viac ako streľby alebo chcete mať z neho majstra v stealth umení - je to úplne jedno. Keďže technická stránka Alpha Protocol je to najhoršie, čo som tento rok mal možnosť pretrpieť a ku tomu všetkému v rámci tajného likvidovania protivníkov v tichosti, sa pridáva aj šialená umelá inteligencia a ich vizionárske schopnosti. Ako inak si mám vysvetliť situáciu, kde som maximálne ukrytý v tieni za vysokou stenou a všade naokolo nieje nič, čo by ma mohlo identifikovať ako ciel a zrazu BUM -spustí sa alarm a tam kde do teraz bol len vzduch, sa zrazu na mňa rútia traja ozbrojený teroristi a rozhodne sa nechcú spýtať kde som kúpil tie kanady. Čím dlhšie som strávil u jednotlivých (väčších či menších) misií, tým viac som doslova plakal od bolesti niečo takého nasilu hrať. Načo je my úžasný RPG strom, vďaka ktorému si môžem stvoriť hrdinu schopného z blízky likvidovať súperov v neskutočnej rýchlosti, keď my hra nedovolí sa k nim často ani len dostať. Načo je plný arzenál zbraní s maximálnym vylepšením a silou, keď hra obsahuje systém krytia kde aj keď vidím hlavu teroristu, ktorá mu trčí na sto honov, po jej zasiahnutí sa nič nestane a hra si myslí že som netrafil?! Je my to jednoducho úplne na nič.
Pre milovníkov módy a fanúšikov prezliekania, je menu (defacto menu je v hre zosobnené v luxusnom apartmáne vášho zamestnávateľa, cez ktorý nielen nakupujete zbrane ale môžete sledovať TV a podobne) vybavené aj šatníkom a kaderníkom v jednej osobe. Môžete si teda vášho hrdinu obliecť do niekoľkých foriem oblekov na akciu, či dokonca určiť mieru vlasov na hlave či úroveň brady. Poďme, sa trocha bližšie venovať samotnej pestrosti prostredí pri úlohách. Misie po celom svete, sa prevažne budú členiť od dobre známych oblastí východu až po naše milované európske brehy, avšak bližší kontakt vám prezradí že slovo: fádnosť, je v hre Alpha Protocol úplne novou kapitolou. Čierna, šedá a zase čierna šedá a nejaká biela ako čerešňa na torte. Ku tomu všetkému si nadhodte doskakovanie textúr (starý dobrý Unreal Engine 3, sa tu predvádza v plnej sile zaostalosti, za každej situácie a to niekedy priamo pod nohami a máme tu aj nie príliš lichotivé konečné hodnotenie. Ak by som chcel hru dostať na vyššie čísla len pre RPG prvky a fakt, že v hre pri de-aktivácii alarmu musíte logicky postupovať v časovom prese alebo pri odomykaní dverí, používať techniku ako z hry Oblivion, musel by aj separátne gameplay dosahovať určitú úroveň a to, sa samozrejme nespĺňa ani náhodou. Zabudnite na nejaké svetelné efekty či interakciu s prostredím, toto hra neobsahuje ani špatnou náhodou a vrcholom, je samotná animácia všetkých postáv od hlavného hrdinu. Michael Thornton, sa pri kradmom pohybe presúva ako tehotný hroch so črevnou chrípkou a je to viac ako komický pohľad - to my verte.
Hudobná stránka je priemerného charakteru, často vás dostane svojou gradáciou pri napätej situácii (ťažko určiť čo j v hre napätejšie, či nervy hráča alebo interné chyby) ale za moment, vás zase unudí fádnou zvukovou stopou. Dialóg neurazí a SEGA očividne pritiahla svojich overených hercov na scénu. Dĺžka hry je závislá od toho, či budete mať žalúdok plniť každú z misií čo vám zadajú, každopádne hlavná dejová linka by sa hodinami mohla blížiť k už spomenutému projektu spoločnosti BioWare. Čo povedať na záver: z môjho pohľadu nieje žiadny dôvod ku kúpe tohto odpadu aj keď má svoje svetlé momenty, ktoré som v hrách ešte nemal možnosť sledovať. Mix akcie a širokého RPG stromu je super nápad, avšak v tomto prípade sa nedočkal toho správneho prevedenia. Príbehová linka aj cez zmätky v časovej ose je hodne podarenou záležitosťou, ktorá však nestojí za tie hodiny potu nad šialeným technickým spracovaním a umelou inteligenciou, ktorá sa učila u starovekých veštcov. Potenciál nápadu nebol prevedený do reality a umrel niekde na pól cesty. Ďakujem za pozornosť.
Ťažko jedným slovom opísať zameranie špionážnej RPG hry pre konzumný trh. Temný James Bond bez saka, šľapiek ale zato s presvedčením v srdci?! Možno, každopádne zameranie projektu Alpha Protocol, ktorý sa nedávno ukázal po dlhom a strasti plnom vývoji konečne na trhu, je jasné - priniesť niečo originálne a svieže do stagnujúceho akčného pojatia každej druhej TPS hry. Ešte než sa hra dostala do mojej mechaniky, jej reklama pod hlavičkou SEGA hlásala veľké veci a evolučné prvky, možnosť ísť si niekoľkými cestami ako agent tajnej organizácie a popri tom, zažiť zamotaný príbeh plný zvratov a užiť si smerovanie učenia progresu rôznych aspektov, vášho hlavného charakteru. Znelo to na prvý pohľad viac ako dobre, avšak realita často býva iná a hlavne spoločnosť Obsidian, išla sama proti sebe s vyhláseniami tvorcov, ktoré nelichotivo hodnotili zásahy z Japonskej strany produkcie do výroby a vraj, im často dávali až príliš diktátorské rady a návody ako nato. Všetko vyvrcholilo rozhovorom s jedným z popredných dizajnérov, ktorý doslova povedal: hra Alpha Protocol mala byť radšej zrušená a nikdy sa nedostať na herný trh. Po takomto niečom je už naozaj na vážkach plánovať kúpu značky za plnú cenu, avšak nie každý má internet a môže si dané veci overiť či potvrdiť. Práve preto, vás náš server aktuálne víta u recenzie na žáner Jekyll & Hyde pre AP. Oplatí sa hľadať v tejto hre aj niečo pozitívne a do akej miery, má agresia tvorcov dopad na výsledný produkt?! Tak nato si dáme stručnú odpoveď v nasledujúcich riadkoch článku, príjemnú zábavu vám prajem.
Michael Thornton, hlavná postava hry je už na prvý pocit človek viac ako podivný, ak si odmyslím fakt - že jeho výzor ako keby vystrihli z GAY magazínu tak minimálne hnací motor v hlave, ktorým sa od začiatku hry definuje dejová linka je o jednej veľkej neznámej. Pracuje pre tajnú organizáciu, ktorej utajenie je natoľko vysoké, že o ňom nemá šajnu ani sám pán veľký prezident Barack Obama. Jeho zamestnávateľ, či agentúra ak chcete - je primárne nasadzovaná do nebezpečných, krehkých a predovšetkým vysoko rizikových misií. Jedného krásneho dňa, je však Michael donútený zradiť svojho chlebodarcu a vrhnúť tieň nielen na vlastné svedomie ale predovšetkým, na veci mimo kontroly všetkého čomu veril. Stáva sa z neho pešiak, manipulátor ktorý cestuje po celom svete za účelom vyšetrovania, sabotáží ale predovšetkým akcie ktorá je sprevádzaná podružnými prvkami progresu. Aj keď ide od začiatku vždy o akciu a každé video z hry, ktoré ste videli to len potvrdzuje, opak je pravdou. Pod touto prikrývkou strieľania, krytia a hádzania granátov je našťastie pre hru aj RPG svet, ktorý jej v konečnom dôsledku zachraňuje akú takú povesť pred definitívnym potopením na dno kvality. Načrtnutie príbehu je od počiatku hrania pomerne smerovaný do klišé, avšak čím hlbšie si budete všímať detailov, tony textov a dokumentov - tým viac je možné, že vám dejová linka bude pripomínať niektorý zo zástupov špionážnych filmov. Ale zase je to závislé od vkusu hráča, samozrejme. Spracovanie dialógov je hodne podobné sérii Mass Effect, keďže pri sledovaní textu, máte určitý časový údaj do ktorého musíte zvoliť jednu z niekoľkých možností odpovede. Originálne na tomto však je to, že na výber vám nebude ponúknutá odlišná textová forma ale len druh prejavu: sarkazmus, agresia, posmech či profesionalita. Akú formu zvolíte či akou cestou sa uberiete, tak týmto smerom sa bude profilovať váš charakter. Narozdiel do spoločnosti BioWare, sa teda Obsidian vybral viac do presu v čase a originálnym emočným vzťahom. Podstatou ale ostáva to, že som počas hrania nedokázal odhadnúť do akej miery je tento aspekt v hre riadený aj ďalšími mechanizmami, ktoré by menili hlavný dej či niečo podružné okolo toho. Akokoľvek je to teda zaujímavé, časom vám ani táto vec nebude prevažovať na miskách zábavy, ktorú tlačia k zemi ďalšie nepodarené rozhodnutia tvorcov.
Čím viac averzie ku spolu diskutujúcemu, tým viac zamknutých predmetov?! Toto by vás mohlo napadnúť ako prvé, avšak z rozhovorov často nič nepramení ani dokonca nejaký podstatný dokument či predmet. Avšak ani toto neplatí za každej situácie, keďže niektoré NPC postavy sú naprogramované na prvotné urážky, a až následne mazanie medu okolo pusy. Čím viac, sa budete snažiť získať si dôveru na druhej strane, tak by sa do vášho statusu malo priradiť viac bonus bodov, ale ako som už povedal: nie vždy to platí a často teda nie. Čo však razantne mení dejovú linku, na rozdiel od systému rečnenia o ničom, sú zástupy rozhodnutí o smrti či udelení života, aka Cézar v koloseu. Tento mechanizmus je pomerne zavedený aj v iných hrách a preto, by som vám výšku tejto zábavnosti nemusel nejako špeciálne približovať, stačí ako poviem: percentá na znovu hrateľnost rastú smerom hore.
Skill strom, či možnosti vývoja vášho charakteru, sú vecou na ktorej musel Obsidian prebdieť nejednu noc. Na rovinu, toto môžem označiť za najväčšie pozitívum hry u ktorého sa nielen zabavíte ale do určitej miery, poznáte aj odozvu taktiky na papieri a priamo v reálnej hre. Čím viac zbierania peňazí, otvárania trezorov, de-aktivácie alarmu či nájdenie tajných spisov, tým viac exp bodov a následné dosiahnutie nového vyššieho levelu. Po ňom vám je umožnené, si do statusu vždy postupne priradiť nový bod k skill stromu, ktorý je viac ako košatý. Aby toho nebolo málo, tak pozbierané financie je možné vrážať do nákupu zbraní a ich prídavkov. Samopaly, ručné kolty, míny, elektrické výboje - jednoducho všetko čo vás napadne je možné si naložiť do inventáru a následne (zase za prachy), nakupovať na ich progres: ďalekohľad, laser, silnejšiu muníciu a tak ďalej a tak podobne. Aby som sa ešte okrajovo vrátil k samotnému stromu zručností. Či už budete charakter tlačiť viac ako streľby alebo chcete mať z neho majstra v stealth umení - je to úplne jedno. Keďže technická stránka Alpha Protocol je to najhoršie, čo som tento rok mal možnosť pretrpieť a ku tomu všetkému v rámci tajného likvidovania protivníkov v tichosti, sa pridáva aj šialená umelá inteligencia a ich vizionárske schopnosti. Ako inak si mám vysvetliť situáciu, kde som maximálne ukrytý v tieni za vysokou stenou a všade naokolo nieje nič, čo by ma mohlo identifikovať ako ciel a zrazu BUM -spustí sa alarm a tam kde do teraz bol len vzduch, sa zrazu na mňa rútia traja ozbrojený teroristi a rozhodne sa nechcú spýtať kde som kúpil tie kanady. Čím dlhšie som strávil u jednotlivých (väčších či menších) misií, tým viac som doslova plakal od bolesti niečo takého nasilu hrať. Načo je my úžasný RPG strom, vďaka ktorému si môžem stvoriť hrdinu schopného z blízky likvidovať súperov v neskutočnej rýchlosti, keď my hra nedovolí sa k nim často ani len dostať. Načo je plný arzenál zbraní s maximálnym vylepšením a silou, keď hra obsahuje systém krytia kde aj keď vidím hlavu teroristu, ktorá mu trčí na sto honov, po jej zasiahnutí sa nič nestane a hra si myslí že som netrafil?! Je my to jednoducho úplne na nič.
Pre milovníkov módy a fanúšikov prezliekania, je menu (defacto menu je v hre zosobnené v luxusnom apartmáne vášho zamestnávateľa, cez ktorý nielen nakupujete zbrane ale môžete sledovať TV a podobne) vybavené aj šatníkom a kaderníkom v jednej osobe. Môžete si teda vášho hrdinu obliecť do niekoľkých foriem oblekov na akciu, či dokonca určiť mieru vlasov na hlave či úroveň brady. Poďme, sa trocha bližšie venovať samotnej pestrosti prostredí pri úlohách. Misie po celom svete, sa prevažne budú členiť od dobre známych oblastí východu až po naše milované európske brehy, avšak bližší kontakt vám prezradí že slovo: fádnosť, je v hre Alpha Protocol úplne novou kapitolou. Čierna, šedá a zase čierna šedá a nejaká biela ako čerešňa na torte. Ku tomu všetkému si nadhodte doskakovanie textúr (starý dobrý Unreal Engine 3, sa tu predvádza v plnej sile zaostalosti, za každej situácie a to niekedy priamo pod nohami a máme tu aj nie príliš lichotivé konečné hodnotenie. Ak by som chcel hru dostať na vyššie čísla len pre RPG prvky a fakt, že v hre pri de-aktivácii alarmu musíte logicky postupovať v časovom prese alebo pri odomykaní dverí, používať techniku ako z hry Oblivion, musel by aj separátne gameplay dosahovať určitú úroveň a to, sa samozrejme nespĺňa ani náhodou. Zabudnite na nejaké svetelné efekty či interakciu s prostredím, toto hra neobsahuje ani špatnou náhodou a vrcholom, je samotná animácia všetkých postáv od hlavného hrdinu. Michael Thornton, sa pri kradmom pohybe presúva ako tehotný hroch so črevnou chrípkou a je to viac ako komický pohľad - to my verte.
Hudobná stránka je priemerného charakteru, často vás dostane svojou gradáciou pri napätej situácii (ťažko určiť čo j v hre napätejšie, či nervy hráča alebo interné chyby) ale za moment, vás zase unudí fádnou zvukovou stopou. Dialóg neurazí a SEGA očividne pritiahla svojich overených hercov na scénu. Dĺžka hry je závislá od toho, či budete mať žalúdok plniť každú z misií čo vám zadajú, každopádne hlavná dejová linka by sa hodinami mohla blížiť k už spomenutému projektu spoločnosti BioWare. Čo povedať na záver: z môjho pohľadu nieje žiadny dôvod ku kúpe tohto odpadu aj keď má svoje svetlé momenty, ktoré som v hrách ešte nemal možnosť sledovať. Mix akcie a širokého RPG stromu je super nápad, avšak v tomto prípade sa nedočkal toho správneho prevedenia. Príbehová linka aj cez zmätky v časovej ose je hodne podarenou záležitosťou, ktorá však nestojí za tie hodiny potu nad šialeným technickým spracovaním a umelou inteligenciou, ktorá sa učila u starovekých veštcov. Potenciál nápadu nebol prevedený do reality a umrel niekde na pól cesty. Ďakujem za pozornosť.
hratelnost
grafika
zvuk
zivotnost
celkem
Komentáře mohou psát pouze registrovaní uživatelé.
