Alza.cz
Sériu Prince of Persia, by sme mohli bez problémov postaviť medzi herných veteránov súčasnej doby. Jej púť naprieč game scénou začala už v roku 1989, kedy klasickým 2D podkladom zaujala hráčov predovšetkým jemne vyváženou hranou medzi náročným postupom a dobrou hrateľnosťou. Nejedno dieťa, sa snažilo preskočiť smrť nad priepasťou a často, to dopadalo viac ako tragicky. Jedenásť rokov vývoja, zmeny distribútorov od Brøderbund, Red Orb, Pipeworks, Gameloft až po Ubisoft a výsledok?! Nie všetci skalný fanúšikovia sú spokojný, avšak povedzme si na rovinu: čo je dneska ideálne a čo potrebuje za každú cenu zaujať herný trh?! Francúzka pobočka Ubisoft, si najnovšiu časť príbehu o statočnom princovi a fešákovi z Perzie, dala zase na novú schému a skúsila trocha menší experiment s nie príliš presvedčivým výsledkom. Prince of Persia: The Forgotten Sands je de facto, návrat do príbehovej linky populárneho The Sands of Time z roku 2003, avšak nečakajte nejakú priamu náväznosť, ktorá by vysvetlila veci minulé. Hráči, preferujúc nutnosť hrať každú časť série, si určite v tomto smere prídu na svoje avšak čo môže princ priniesť bežnému konzumentovi, ktorý sa rozhodol po prvý krát vkročiť na neprebádanú a piesočnú pôdu? Tak nato, si skúsime dať jasnú a stručnú odpoveď v našej aktuálnej recenzii.
Aby ale nedošlo k nejakému nedorozumeniu, tak bude určite k veci prospešné ak vám čiastočne načrtnem začiatok deja, ktorým sa hra celkom rázne charakterizovala ako tutorial a HUD celkovo. Princ na švárnom koni a s trocha originálnym spracovaním tváre (aka bar u Modrej Ustrice), než tomu bolo v minulosti, smeruje do kráľovstva svojho brata Malika, aby si konečne mohli z chuti kamarátsky zaspomínať na staré zlaté časy Perzie, sandálov a gyrosov. Po príchode však náhle zisťuje, že zlato - to niesu len spoločné spomienky rodiny, ale aj vzácny poklad pod hradbami Malikovho panstva, ktoré sa snažia atakovať neznáme armády. Ich útok je natoľko masívny, že Malik vyhlási situáciu za stratenú a pomerne razantne, pristupuje k poslednej možnosti na záchranu svojho majetku. Existuje totiž dávna legenda o Šalamúnovej armáde piesočných bojovníkov, ktorých sila je schopná po vložení vzácnej pečate do artefaktu, ochrániť majiteľa panstva. Náš princ proti takémuto kroku samozrejme ako moralista razantne protestuje, avšak proti rozhodnutiu svojho brata, už nijako zakročiť nedokáže. Náhle sa teda prebúdza temná strana univerza Prince of Persia, ktorej poslaním rozhodne nieje ochrana majetku ale číra deštrukcia okolia. Piesočné hordy, zaútočia ako mŕtve duše na všetko čo sa hýbe a keďže náš hlavný hrdina sa hýbe viac ako dosť, nastáva počiatok celej hry. Malik a princ, vlastnia rozdelené pečate, ktoré prebudili armádu a jediné zastavenie ich moci spočíva v opätovnom spojení tohto čarovného predmetu. Aké by to ale bolo nové univerzum značky, ak by ste si v hre nemohli klasicky užiť staré známe pohyby, behanie po stenách či využívanie mágie pre svoj prospech. Práve ona posledná kapitola slova, vás už krátko po zoznámení s ovládaním (princa môžete klasicky poslať do krátkeho behu po stene v rôznych smeroch), zavedie do dimenzie poslednej obyvateľky ľudu Jinn, ktorá je stelesnením vládkyne vôd na zemi. Raziah, ako znie jej ľúbo zvučné meno, sa stane hlavným článkom nového konceptu série. Čím ďalej budete v hre, tým viac nových čarovných schopností, sa vám od nej dostane do rúk. Práve tu ale nastáva prvý kameň úrazu celej hrateľnosti. Posúvanie času, ovládanie vody (kde si ju môžete na pár sekúnd premeniť na statickú hmotu), tak aby ste boli schopný s hlavnou postavou vyskočiť na zdanlivo nedostupné miesta - toto všetko je až príliš fádne podané a neponúka takmer nič nové oproti častiam z minulosti.
Hra, sa prelína do dvoch rovín a to: akcia a arkáda. Nič viac od toho nemôžete čakať a tak ako budete pár minút s hlavnou postavou skákať po stenách, šplhať na vyvýšené rímsy či behať po úzkych trámoch - tak hneď v zápätí nastupuje zmena do akčnosti. Tu na vás budú útočiť práve prebudení vojaci piesočnej armády Šalamúna, kde je novinkou rozhodne ich presila a masová objemnosť. Tento fakt tvorcovia celkom ľahkovážne vyvážili ich nízko stanoveným rozumom a preto nečakajte, že dvadsať vojakov z piesku, ktorých tváre pripomínajú skutočnú armádu nemŕtvych, bude na vás útočiť s tubou od Harvardského diplomu. Sú pomalý, často útočia ako roj včiel a ich porážkou bude jednoduchý postup, kde si s princom nabijete hlavný útok mečom a následne vytvoríte tlakovú vlnu, ktorá ich pošle späť na pieskovisko zabudnutých. Aby som to ale takto stroho nepísal až moc proti hre, tak určite to má aj svoje plus. Minimálne za každú zabitú dušu takéhoto charakteru, sa vám postupne plní akýsi RPG strom levelu, kde po určitom nazbieraní smrtí - máte možnosť, sa v hre vylepšiť o jeden schod hore. Či už budete dávať prednosť zväčšeniu linky u energie, či pridanie ďalšieho bodu ku možnosti vracať čas (ak sa vám v hre nepodarí nejaký skok, tak opäť je možné to napraviť rýchlou spätnou väzbou, ktorá vám za takýto čin zoberie jeden modrý bod, ktorých je v hre jak na ...) ale čo je asi najväčším ťahákom takéhoto progresu postavy - je možnosť si odomykať špeciálne čarovné brnenia. Každé jedno, je do značnej miery jedným z elementov zeme a tak od kamenného cez oheň, vzdušné tornádo až mrazivý efekt ľadu. Toto všetko, si princ môže na seba nahodiť, avšak len na určitý čas a zase musíte zaplatiť poplatok v osobe jedného modrého bodu z vášho statusu.
Akrobatické elementy v hre, prešli značným zjednodušením oproti minulým rokom. Hra vás síce môže zabiť raz dva ak si nedáte pozor pri skokoch či odrazoch (vždy sa ale môžete efektne časom vrátiť do bodu chyby), avšak ak rýchlo prekuknete mechanizmus - ktorý je nastavený až moc jednoducho pre fakt, že tu tento krát nieje nutné časovať či presne počítať kroky do skoku, tak vám bude hneď jasné kam týmto asi tvorcovia jednoznačne smerovali. Zjednodušiť hru na čo najväčšiu možnú mieru, na zníženie čiastočnej frustrácie z opakovania častí hry. A to sa im rozhodne podarilo, čím ale jasne zabili atmosféru série, ktorá si svoju popularitu budovala aj na tomto spracovaní. Hore som už naznačil, že jedným z darov od vašeho spojenca v hre, pôvabnej Raziah, bude aj novinka v podobe premeny vody na tuhú hmotu. Táto originálna sekcia, čiastočne vynahradzuje nudné segmenty opakujúceho sa prostredia v hre (nečakajte žiadnu pestrosť artu, pretože až na pár svetlých momentov, to bude všetko len o hradbách a interiéroch) a ponúka väčší dôraz kladený na taktiku. Nie je to však nič prehnané a aj keď, sa vám bude možno stávať že pochopíte až za pár sekúnd, načo vám na hlavu padajú litre vody, ktoré je nutné použiť ako plošinu či stĺp, tak nakoniec nato určite príde úplne každý a bez problémov. Proces súbojov, proti tupým masám piesku je nutné, si okoreniť elimináciou chaosu, ktorý pri takýchto momentoch nutne nastáva. Ak už zrazíte súpera na zem (máte možnosť ho dokonca kopnúť nohou), tak je možné ho ukončiť jedným ťahom a to nielen na zemi. Tu nastupujú celkom podarené animácie, kde princ efektne ukončuje ich život a práve takéto situácie zvyšujú čiastočne kvalitu zábavy, ktorá je umelo zrážaná už len hore opísanými nedostatkami.
Asi najväčším kameňom úrazu je však, samotná technická stránka a grafika celkovo. Jej fádnosť ide ruka v ruke s artom prostredia hradov, kde dizajn postáv a súperov (v hre nájdete klasicky aj väčších bosov, ktorých vedie jedna rohatá príšera z pekla a jej črevá, si na krk natiahnete až na konci hry) je na čiastkovej úrovni o kus vyššie než okolie. Licencia Prince of Persia v súčasnej ére next-gen platforiem má obrovský potenciál, ktorý ale v titule The Forgotten Sands nezaznamenal väčšiu snahu o originalitu. Pri zhruba osem hodinovom poskakovaní a sekaní do identických piesočných kamarátov, sa jednoducho hráč nedočká ničoho, čo by mu trocha otvorilo ústa či vyčarovalo údiv na tvári. Väčšina hry, obmedzená na hrad Malika ku budovaniu atmosféry rozhodne nijako nepomáha a ten, kto si osvieži pamäť na minulú, viac ako podarenú časť série po stránke artu, bude v tomto prípade neskutočne sklamaný. Telesná výchova na kameňoch je čisté deja vu ale musím priznať, že to bol jeden z mala ťahákov, ktoré ma držali v slušnom pocite a chuti to aspoň dohrať. Za najväčšie plus následne vyzdvihujem, jednoznačne zvukovú stopu projektu kde predovšetkým graduje orchestrálna hudba a čím napätejšia situácia, tým viac razantne vniká do uší a vylepšuje zlý pocit zo zbytku projektu. Pre fanúšika série asi povinnosť, pre nováčika nie príliš šťastné preniknutie do série a pre nestranného hráča sa značka Prince of Persia: The Forgotten Sands, zaradí do nudnej arkády s akčnými prvkami, ktorej technický segment zaspal dobu. Ďakujem za pozornosť.
Sériu Prince of Persia, by sme mohli bez problémov postaviť medzi herných veteránov súčasnej doby. Jej púť naprieč game scénou začala už v roku 1989, kedy klasickým 2D podkladom zaujala hráčov predovšetkým jemne vyváženou hranou medzi náročným postupom a dobrou hrateľnosťou. Nejedno dieťa, sa snažilo preskočiť smrť nad priepasťou a často, to dopadalo viac ako tragicky. Jedenásť rokov vývoja, zmeny distribútorov od Brøderbund, Red Orb, Pipeworks, Gameloft až po Ubisoft a výsledok?! Nie všetci skalný fanúšikovia sú spokojný, avšak povedzme si na rovinu: čo je dneska ideálne a čo potrebuje za každú cenu zaujať herný trh?! Francúzka pobočka Ubisoft, si najnovšiu časť príbehu o statočnom princovi a fešákovi z Perzie, dala zase na novú schému a skúsila trocha menší experiment s nie príliš presvedčivým výsledkom. Prince of Persia: The Forgotten Sands je de facto, návrat do príbehovej linky populárneho The Sands of Time z roku 2003, avšak nečakajte nejakú priamu náväznosť, ktorá by vysvetlila veci minulé. Hráči, preferujúc nutnosť hrať každú časť série, si určite v tomto smere prídu na svoje avšak čo môže princ priniesť bežnému konzumentovi, ktorý sa rozhodol po prvý krát vkročiť na neprebádanú a piesočnú pôdu? Tak nato, si skúsime dať jasnú a stručnú odpoveď v našej aktuálnej recenzii.
Aby ale nedošlo k nejakému nedorozumeniu, tak bude určite k veci prospešné ak vám čiastočne načrtnem začiatok deja, ktorým sa hra celkom rázne charakterizovala ako tutorial a HUD celkovo. Princ na švárnom koni a s trocha originálnym spracovaním tváre (aka bar u Modrej Ustrice), než tomu bolo v minulosti, smeruje do kráľovstva svojho brata Malika, aby si konečne mohli z chuti kamarátsky zaspomínať na staré zlaté časy Perzie, sandálov a gyrosov. Po príchode však náhle zisťuje, že zlato - to niesu len spoločné spomienky rodiny, ale aj vzácny poklad pod hradbami Malikovho panstva, ktoré sa snažia atakovať neznáme armády. Ich útok je natoľko masívny, že Malik vyhlási situáciu za stratenú a pomerne razantne, pristupuje k poslednej možnosti na záchranu svojho majetku. Existuje totiž dávna legenda o Šalamúnovej armáde piesočných bojovníkov, ktorých sila je schopná po vložení vzácnej pečate do artefaktu, ochrániť majiteľa panstva. Náš princ proti takémuto kroku samozrejme ako moralista razantne protestuje, avšak proti rozhodnutiu svojho brata, už nijako zakročiť nedokáže. Náhle sa teda prebúdza temná strana univerza Prince of Persia, ktorej poslaním rozhodne nieje ochrana majetku ale číra deštrukcia okolia. Piesočné hordy, zaútočia ako mŕtve duše na všetko čo sa hýbe a keďže náš hlavný hrdina sa hýbe viac ako dosť, nastáva počiatok celej hry. Malik a princ, vlastnia rozdelené pečate, ktoré prebudili armádu a jediné zastavenie ich moci spočíva v opätovnom spojení tohto čarovného predmetu. Aké by to ale bolo nové univerzum značky, ak by ste si v hre nemohli klasicky užiť staré známe pohyby, behanie po stenách či využívanie mágie pre svoj prospech. Práve ona posledná kapitola slova, vás už krátko po zoznámení s ovládaním (princa môžete klasicky poslať do krátkeho behu po stene v rôznych smeroch), zavedie do dimenzie poslednej obyvateľky ľudu Jinn, ktorá je stelesnením vládkyne vôd na zemi. Raziah, ako znie jej ľúbo zvučné meno, sa stane hlavným článkom nového konceptu série. Čím ďalej budete v hre, tým viac nových čarovných schopností, sa vám od nej dostane do rúk. Práve tu ale nastáva prvý kameň úrazu celej hrateľnosti. Posúvanie času, ovládanie vody (kde si ju môžete na pár sekúnd premeniť na statickú hmotu), tak aby ste boli schopný s hlavnou postavou vyskočiť na zdanlivo nedostupné miesta - toto všetko je až príliš fádne podané a neponúka takmer nič nové oproti častiam z minulosti.
Hra, sa prelína do dvoch rovín a to: akcia a arkáda. Nič viac od toho nemôžete čakať a tak ako budete pár minút s hlavnou postavou skákať po stenách, šplhať na vyvýšené rímsy či behať po úzkych trámoch - tak hneď v zápätí nastupuje zmena do akčnosti. Tu na vás budú útočiť práve prebudení vojaci piesočnej armády Šalamúna, kde je novinkou rozhodne ich presila a masová objemnosť. Tento fakt tvorcovia celkom ľahkovážne vyvážili ich nízko stanoveným rozumom a preto nečakajte, že dvadsať vojakov z piesku, ktorých tváre pripomínajú skutočnú armádu nemŕtvych, bude na vás útočiť s tubou od Harvardského diplomu. Sú pomalý, často útočia ako roj včiel a ich porážkou bude jednoduchý postup, kde si s princom nabijete hlavný útok mečom a následne vytvoríte tlakovú vlnu, ktorá ich pošle späť na pieskovisko zabudnutých. Aby som to ale takto stroho nepísal až moc proti hre, tak určite to má aj svoje plus. Minimálne za každú zabitú dušu takéhoto charakteru, sa vám postupne plní akýsi RPG strom levelu, kde po určitom nazbieraní smrtí - máte možnosť, sa v hre vylepšiť o jeden schod hore. Či už budete dávať prednosť zväčšeniu linky u energie, či pridanie ďalšieho bodu ku možnosti vracať čas (ak sa vám v hre nepodarí nejaký skok, tak opäť je možné to napraviť rýchlou spätnou väzbou, ktorá vám za takýto čin zoberie jeden modrý bod, ktorých je v hre jak na ...) ale čo je asi najväčším ťahákom takéhoto progresu postavy - je možnosť si odomykať špeciálne čarovné brnenia. Každé jedno, je do značnej miery jedným z elementov zeme a tak od kamenného cez oheň, vzdušné tornádo až mrazivý efekt ľadu. Toto všetko, si princ môže na seba nahodiť, avšak len na určitý čas a zase musíte zaplatiť poplatok v osobe jedného modrého bodu z vášho statusu.
Akrobatické elementy v hre, prešli značným zjednodušením oproti minulým rokom. Hra vás síce môže zabiť raz dva ak si nedáte pozor pri skokoch či odrazoch (vždy sa ale môžete efektne časom vrátiť do bodu chyby), avšak ak rýchlo prekuknete mechanizmus - ktorý je nastavený až moc jednoducho pre fakt, že tu tento krát nieje nutné časovať či presne počítať kroky do skoku, tak vám bude hneď jasné kam týmto asi tvorcovia jednoznačne smerovali. Zjednodušiť hru na čo najväčšiu možnú mieru, na zníženie čiastočnej frustrácie z opakovania častí hry. A to sa im rozhodne podarilo, čím ale jasne zabili atmosféru série, ktorá si svoju popularitu budovala aj na tomto spracovaní. Hore som už naznačil, že jedným z darov od vašeho spojenca v hre, pôvabnej Raziah, bude aj novinka v podobe premeny vody na tuhú hmotu. Táto originálna sekcia, čiastočne vynahradzuje nudné segmenty opakujúceho sa prostredia v hre (nečakajte žiadnu pestrosť artu, pretože až na pár svetlých momentov, to bude všetko len o hradbách a interiéroch) a ponúka väčší dôraz kladený na taktiku. Nie je to však nič prehnané a aj keď, sa vám bude možno stávať že pochopíte až za pár sekúnd, načo vám na hlavu padajú litre vody, ktoré je nutné použiť ako plošinu či stĺp, tak nakoniec nato určite príde úplne každý a bez problémov. Proces súbojov, proti tupým masám piesku je nutné, si okoreniť elimináciou chaosu, ktorý pri takýchto momentoch nutne nastáva. Ak už zrazíte súpera na zem (máte možnosť ho dokonca kopnúť nohou), tak je možné ho ukončiť jedným ťahom a to nielen na zemi. Tu nastupujú celkom podarené animácie, kde princ efektne ukončuje ich život a práve takéto situácie zvyšujú čiastočne kvalitu zábavy, ktorá je umelo zrážaná už len hore opísanými nedostatkami.
Asi najväčším kameňom úrazu je však, samotná technická stránka a grafika celkovo. Jej fádnosť ide ruka v ruke s artom prostredia hradov, kde dizajn postáv a súperov (v hre nájdete klasicky aj väčších bosov, ktorých vedie jedna rohatá príšera z pekla a jej črevá, si na krk natiahnete až na konci hry) je na čiastkovej úrovni o kus vyššie než okolie. Licencia Prince of Persia v súčasnej ére next-gen platforiem má obrovský potenciál, ktorý ale v titule The Forgotten Sands nezaznamenal väčšiu snahu o originalitu. Pri zhruba osem hodinovom poskakovaní a sekaní do identických piesočných kamarátov, sa jednoducho hráč nedočká ničoho, čo by mu trocha otvorilo ústa či vyčarovalo údiv na tvári. Väčšina hry, obmedzená na hrad Malika ku budovaniu atmosféry rozhodne nijako nepomáha a ten, kto si osvieži pamäť na minulú, viac ako podarenú časť série po stránke artu, bude v tomto prípade neskutočne sklamaný. Telesná výchova na kameňoch je čisté deja vu ale musím priznať, že to bol jeden z mala ťahákov, ktoré ma držali v slušnom pocite a chuti to aspoň dohrať. Za najväčšie plus následne vyzdvihujem, jednoznačne zvukovú stopu projektu kde predovšetkým graduje orchestrálna hudba a čím napätejšia situácia, tým viac razantne vniká do uší a vylepšuje zlý pocit zo zbytku projektu. Pre fanúšika série asi povinnosť, pre nováčika nie príliš šťastné preniknutie do série a pre nestranného hráča sa značka Prince of Persia: The Forgotten Sands, zaradí do nudnej arkády s akčnými prvkami, ktorej technický segment zaspal dobu. Ďakujem za pozornosť.
hratelnost
grafika
zvuk
zivotnost
celkem
Komentáře mohou psát pouze registrovaní uživatelé.
